Lolita, svetlo môjho života, oheň môjho lona (Vladimir Nabokov - Lolita)

  V jednej z najkontroverznejších kníh 20. storočia rozpráva svoj príbeh štyridsiatnik Humbert Humbert. Tento literárny vedec je sužovaný chorobnou túžbou po mladých dievčatkách, pre ktoré má svoj vlastný názov - nymfičky. V roku 1947 sa po neúspešnom manželstve sťahuje do Ameriky, do malého mestečka Ramsdale. Prenajíma si izbu v dome Charlotty Hazeovej, vdovy, ktorá býva spolu so svojou 12-ročnou dcérou Dolores. Humbert sa do mladej nymfičky okamžite zamiluje. 

  Knihu Lolita poznám už veľmi dlho, no nikdy som sa o ňu nijak bližšie nezaujímal, ani som nevidel žiadne z filmových spracovaní, takže som nevedel, čo môžem od Lolity očakávať. Mnohí pred čítaním očakávajú erotiku, veľké množstvo oplzlostí, rôzne vulgarizmy. No tieto veci v knihe určite nenájdete, aj keď sa jedná o príbeh celkom zvrhlej lásky.

  Humbert Humbert je postava, ktorá síce je zlá, ale aj napriek tomu vám jej bude ľúto. Celá kniha je písaná v prvej osobe, teda z pohľadu Humberta, takže môžete očakávať priamy pohľad do mysle pedofilného maniaka. V priebehu čítania sa zoznamujete s jeho charakterom, spoznávate jeho myšlienky, pocity, názory. Vladimir Nabokov v knihe naozaj perfektne vykreslil psychologickú stránku hlavnej postavy. Ak by som to mal povedať v klišé, kniha je psychologická sonda do hlbín duše Humberta H..

Lolita, svetlo môjho života, oheň môjho lona. Môj hriech, moja duša. Lo-li-ta - konček jazyka poskočí po troch schodíkoch zvrchu z podnebia a na treťom zľahka klopne o zuby. Lo.Li.Ta.

Ráno, stojac v jednej ponožke, bez dvoch centimetrov meter päťdesiat, to bola Lo, jednoducho Lo. V dlhých nohaviciach Lola. V škole Dolly. Pri podpise na úradných formulároch Dolores. A v mojom náručí vždy a všade Lolita.

str. 10

Lolita bola postava, ktorú som si až tak veľmi neobľúbil. Možno bola pekná, no predovšetkým zlá, skazená, hlúpa, vydieračská, zneužívala síce nesprávnu, ale aj tak úprimnú lásku Humberta. No áno, je pravda, že to nemala ľahké, veď predsa bola polosirota zneužívaná starším mužom. A musím aj uznať, že síce môjmu vkusu neulahodila, no to je proste Lolita. Musíte si urobiť vlastný názor.

To, čo skutočne zdobí túto knihu nie je dej, ale rozprávačsky talent Vladimira Nabokova. Bolo to trochu ťažšie čítanie, no nebolo to nič nezvládnuteľné. Text som si vychutnával. Bol plný slovných hračiek, neologizmov, anagramov, a podobne. Aj keď autor najlepšie ovládal ruštinu a potom francúzštinu, aj v angličtine mal bohatú slovnú zásobu. Využíval hojný počet synoným, veď Lolita má v texte minimálne 20 rôznych prezývok. V texte si svoje miesto našla aj už spomínaná francúzština. Obvykle to nemám rád, no v Lolite ju autor používal na skutočne vhodných miestach. Dokonalé čítanie.
Svoje uznanie musím adresovať aj pani Jurákovej, ktorá preložila knihu do slovenského jazyka. Taký pekný a kvalitný preklad som už dávno nevidel. Samozrejme, najväčší zážitok by určite privodil text v originálnom jazyku, no nič vám neujde, aj keď si ju prečítate v slovenčine.

Chcem, aby svet vedel, ako milujem svoju Lolitu, túto Lolitu, bledú a pošpinenú, objemnú od dieťaťa, splodeného iným, no ešte vždy sivookú, ešte vždy s čiernymi mihalnicami, ešte vždy tizianovú a mandľovú, ešte vždy Carmencitu, ešte vždy moju.

str. 266

Čo sa týka mínusov, tých veľa nemám. Jediné, čo mi na knihe prekážalo bolo, že miestami sa to prelínalo do turistického sprievodcu Amerikou. Bolo zopár strán, ktoré som mal chuť preskočiť, lebo boli nudné, no ich počet bol zanedbateľný, takže iba kvôli tomu nemôžem dať knihe plné hodnotenie.

Či knihu odporúčam? Určite áno! A všetkým.

moje hodnotenie: 9/10

---

Z Á K L A D N É    I N F O R M Á C I E

Názov knihy: Lolita

Autor: Vladimir Nabokov

Žáner: klasika

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 1991

Rok vydania originálu: 1955

Prekladateľ: Zora Juráková

Počet strán: 304

Zaujímavosti:

• Jeden lektor navrhol Nabokovi, že by jeho vydavateľstvo mohlo zvážiť vydanie knihy, ak by Lolitu zmenil na 12-ročného mládenca, ktorého zvedie farmár.
• Meno Lolita sa stalo pojmom v pornografickom priemysle, a taktiež sa používa na označenie mladých a sexuálne príťažlivých dievčat.
• Vo Veľkej Británii a Francúzsku bola kniha hneď zakázaná, no v USA sa okamžite stala bestsellerom.
• Nabokov prvýkrát dostal inšpiráciu koncom roka 1939 alebo začiatkom roka 1940, keď ho chytila medzirebrová neuralgia. Ďalšiu inšpiráciu dostal, keď čítal článok o opici zo ZOO, ktorá nakreslila obrázok.