V roku 1939 Sovietsky zväz obsadil pobaltské štáty Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Krátko nato zostavili v Kremli zoznamy ľudí, ktorých považovali za nepriateľov, ktorých treba zabiť, poslať do väzenia alebo deportovať na nútené práce na Sibír. Na takomto zozname sa ocitlo aj meno rodiny Vilkasovcov. Otec, učiteľ na prestížnej univerzite, bol hneď poslaný do väzenia, matka Elena s dcérou Linou a synom Jonasom boli poslaní do pracovného tábora. V knihe mladá Lina popisuje putovanie na Sibír a pobyt vo viacerých pracovných táboroch.
Kniha od Ruty Sepetysovej začína prepadom príslušníkov NKVD v dome Vilkasovcov. Dali im 20 minút, aby sa zbalili, inak ich rovno zabijú. Už len ten úvod ma prinútil zamyslieť sa. Čo by ste robili, keby vám vtrhli domov nejakí ozbrojenci a mali by ste sa v takomto krátkom čase čo najefektívnejšie zbaliť? Ja by som asi najskôr podľahol panike a potom zbalil kraviny. :-D
Hlavnou protagonistkou diela Medzi odtieňmi sivej je mladá Litovčanka, Lina Vilkasová, ktorá má rada svoju rodinu, ktorá má rada svoju vlasť, ktorá opovrhuje Sovietmi a Stalinom. Okrem toho si Lina veľmi rada kreslí. Chce to dotiahnuť vyššie, mala naplánované štúdium umenia v Oslu, jej najobľúbenejším umelcom je Edvard Munch (aj ja ho mám veľmi rád, by the way). Lina je inak veľmi príjemná a sympatická postava, ktorú si obľúbite. V knihe mala mnoho príležitostí, kedy mala právo frflať, nadávať, sťažovať sa, no ona to nerobila. Správala sa inteligentne, pomáhala ostatným, delila sa o svoje jedlo, často riskovala svoje bezpečie pre dobro svojej rodiny alebo iných ľudí, ktorí tam s ňou boli.
Čo sa týka samotnej témy, nemám toho veľa čo povedať. Z podobného prostredia som čítal knihu Nemám žiadne meno, nedávno som navštívil Osvienčim, takže viem si zhruba predstaviť, aké to museli mať v takýchto táboroch ťažké. Lina bola v pracovnom tábore, v ktorom musela celý deň pracovať, aby dostala 300 gramov chleba. Všadeprítomní neúprosní strážcovia, ktorí vám nadávajú, súria vás, aby ste pracovali rýchlejšie, ponižujú vás.
Ďalšou kapitolou samou o sebe bol záver. Z ničoho nič nečakaný sek a zrazu epilóg, ktorý nám toho ale veľa neprezradil. Až v doslove autorky bol spomenutý osud hlavnej postavy, no čo všetko ostatné? Ako sa vôbec dostali z tábora? Čo sa stalo s ostatnými postavami? No to si asi môžeme domyslieť. :-D
Po dočítaní knihy a počas písania tejto recenzie som mal stále zmiešané pocity, pretože príbeh sa mi páčil, no zo spracovania som až taký uchvátený nebol. Autorka mohla z tejto témy toho vyťažiť určite viac.
Z podobného žánru vám odporúčam Denník Anny Frankovej, alebo už spomínané Nemám žiadne meno.
Hlavnou protagonistkou diela Medzi odtieňmi sivej je mladá Litovčanka, Lina Vilkasová, ktorá má rada svoju rodinu, ktorá má rada svoju vlasť, ktorá opovrhuje Sovietmi a Stalinom. Okrem toho si Lina veľmi rada kreslí. Chce to dotiahnuť vyššie, mala naplánované štúdium umenia v Oslu, jej najobľúbenejším umelcom je Edvard Munch (aj ja ho mám veľmi rád, by the way). Lina je inak veľmi príjemná a sympatická postava, ktorú si obľúbite. V knihe mala mnoho príležitostí, kedy mala právo frflať, nadávať, sťažovať sa, no ona to nerobila. Správala sa inteligentne, pomáhala ostatným, delila sa o svoje jedlo, často riskovala svoje bezpečie pre dobro svojej rodiny alebo iných ľudí, ktorí tam s ňou boli.
V knihe sa vyskytuje mnoho postáv, ktorých charaktery boli protikladné. Či už chápeme "väzňov" na jednej strane a beštiálnych Sovietov na druhej strane, alebo postavy, ktoré prejavujú ľudskosť, súdržnosť, súcit a pokoru a postavy, ktoré by prežili aj na úkor iných (trochu citujem z anotácie). V knihe vystupuje matka Elena, ktorá nadovšetko miluje svoje deti, ktorá sa neustále delí s jedlom a pomáha aj uhundranému plešivcovi, ktorý len nadáva, uráža, trucuje."Mama, nie!" vykríkol Jonas a rozbehol sa k úlomkom blyštiacim sa na podlahe.Potiahla som ho naspäť, skôr ako sa stihol dotknúť skla. "Mama, prečo rozbíjaš tie krásne veci?" opýtala som sa.Na chvíľu sa zasekla a pozrela na porcelánovú šálku, ktorú zvierala. "Pretože ich mám príliš rada." Hodila šálku o zem, nehľadiac, ako sa triešti, a siahla po ďalšej.str. 16
Čo sa týka samotnej témy, nemám toho veľa čo povedať. Z podobného prostredia som čítal knihu Nemám žiadne meno, nedávno som navštívil Osvienčim, takže viem si zhruba predstaviť, aké to museli mať v takýchto táboroch ťažké. Lina bola v pracovnom tábore, v ktorom musela celý deň pracovať, aby dostala 300 gramov chleba. Všadeprítomní neúprosní strážcovia, ktorí vám nadávajú, súria vás, aby ste pracovali rýchlejšie, ponižujú vás.
Ja som si pôvodne myslel, že pôjde o nejaký autentickejší príbeh, no nebol a dokonca autorka ani nezažila druhú svetovú vojnu. Trochu ma to sklamalo, lebo tie opisy neboli až také realistické a celé to bolo akosi plytké a rýchle. Vôbec to nebola zlá kniha, no trochu nedostatočná môjmu vkusu. Niečo mi tam chýbalo. Buď tá autentickosť, alebo nejaké presvedčivejšie opisy. To, že bola vo vagóne tma, páchlo to tam po moči a potu, to ma veľmi nepresvedčí. Veľmi jednoduché čítanie určené skôr tým mladším vekovým kategóriám.Premýšľali ste niekedy o tom, akú hodnotu má ľudský život? V to ráno mal život môjho brata cenu vreckových hodiniek.str. 27
Ďalšou kapitolou samou o sebe bol záver. Z ničoho nič nečakaný sek a zrazu epilóg, ktorý nám toho ale veľa neprezradil. Až v doslove autorky bol spomenutý osud hlavnej postavy, no čo všetko ostatné? Ako sa vôbec dostali z tábora? Čo sa stalo s ostatnými postavami? No to si asi môžeme domyslieť. :-D
Po dočítaní knihy a počas písania tejto recenzie som mal stále zmiešané pocity, pretože príbeh sa mi páčil, no zo spracovania som až taký uchvátený nebol. Autorka mohla z tejto témy toho vyťažiť určite viac.
Z podobného žánru vám odporúčam Denník Anny Frankovej, alebo už spomínané Nemám žiadne meno.
moje hodnotenie: 6/10
Z Á K L A D N É I N F O R M Á C I E
Názov knihy: Medzi odtieňmi sivej
Autor: Ruta Sepetysová
Štítky: 2. svetová vojna, pracovné tábory, memoáre
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2011
Prekladateľ: Miriam Ghaniová
Počet strán: 254
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára