Krstný otec, román amerického spisovateľa Maria Puza, rozpráva príbeh sicílskej mafiánskej rodiny žijúcej v New Yorku, ktorej hlavou je don Corleone. Rodinu tvorí donova manželka, traja synovia (Sonny, Freddie, Michael) a dcéra Connie. Don síce vedie tajnú organizáciu, no inak je to sympatický a spravodlivý človek. Moc rodiny Corleonovcov je naozaj veľká. Ich vplyv siaha ďaleko - polícia, tajná služba, sudcovia, odborové zväzy, finanční magnáti... Pred menom Corleone sa trasie každý Američan. No ako každá mocná rodina, aj táto má svojich nepriateľov.
Keď som sa naposledy prechádzal v knižnici hľadajúc nejakú zaujímavú knihu, do oka mi padol Mario Puzo. Hneď som si spomenul, že je to autor, od ktorého si určite chcem niečo prečítať, a že jeho kniha Krstný otec sa nachádza na zozname kníh, ktoré si chcem prečítať. Tak som neváhal a knihu si zobral.
Krstný otec je bibliou pre všetkých ľudí, ktorých zaujíma mafia, predovšetkým tá talianska. Úspech tejto knihy je nespochybniteľný. Román sa v New York Times na zozname hitov držal 67 týždňov, z toho 22 týždňov si udržiaval prvé miesto. Mario Puzo si vďaka tejto knihe finančne zabezpečil život, aj keď ešte počas písania bol v dlhoch. Knihu nájdete na každom rebríčku kníh, ktoré by si mal každý prečítať.
kniha vs. film
Nie som veľký fanúšikov filmov, preto som ani Krstného otca nevidel pred čítaním knihy. Krstný otec sa zaraďuje medzi úplne najlepšie filmy. Ja som z neho až taký nadšený nebol. Videl som ho bezprostredne po dočítaní knihy. Veľmi ma to nebavilo, zdalo sa mi to také pomalé a dlhé (film má takmer 3 hodiny). Možno, keby bol medzi prečítaním knihy a pozretím filmu väčší časový úsek, tak by som mal z filmu lepšie dojmy.
Okrem samotnej dĺžky považujem za mínus aj obsadenie dona Corleona. Hral ho Marlon Brando, ktorý je síce skvelý herec, ale na dona sa mi proste nehodil. Nielen výzorom (neviem vám povedať prečo, ale pri čítaní som si ho predstavoval ako nášho dávneho prezidenta, Jozefa Tisa :-D), ale aj charakterom bol trochu iný ako ten knižný don. V knihe bol úplne pokojný a vyrovnaný, vo filme mi skôr prišiel mrzutý.
Takže knihu považujem za lepšiu ako film, čo ale nie je vôbec prekvapivé. No ani film nie je zlý, len mi nesadol.
Film má aj druhé a tretie pokračovanie, ktoré síce nemajú knižnú predlohu, avšak na ich scenároch sa podieľal Mario Puzo.
Ale späť ku knihe na záver.
Trochu som sa obával tejto recenzie, lebo ak je kniha úplne perfektná, recenzia sa mi píše ťažšie. Knihe vážne nemám čo vytknúť, čítanie som si naplno vychutnával, spríjemnila mi predposledný týždeň tohto nepodareného leta. Už sa teším, keď si z knižnice požičiam ďalšie kúsky od Maria Puza. Napríklad Sicílčan, Posledný don, či Rodina, v ktorej vystupujú moji obľúbení Borgiovci.
Z Á K L A D N É I N F O R M Á C I E
Don Vito Corleone alias Krstný otec. Jedna z najlepších fiktívnych postáv, ktoré som doposiaľ stretol. No áno, bol to gangster. Vraždy, vydieranie, korupcia... to sú prostriedky, ktoré musí využívať každý mocný mafián. No aj napriek tomu ho čitateľ po chvíli začne obdivovať. Nie je to žiaden bezcitný vrah. Je to hráč, hrá dôkladne premyslenú hru. Je to gentleman, má svoje spôsoby, ku každému je spravodlivý. V jeho hodnotách je rodina na prvom mieste. Stará sa o svojich blízkych a o všetkých, ktorí preňho pracujú.... don pokračoval: "Priateľstvo je nadovšetko. Priateľstvo je viac ako talent. Je viac ako vláda. Rovná sa takmer rodine. Na to nikdy nezabudni. Keby si sa ohradil múrom priateľov, nemusel by si ma prosiť o pomoc."
str. 31
Po celom meste statoční ľudia daromne žobrali o statočnú prácu. Hrdí muži ponižovali seba a svoje rodiny a prijímali milodary od pohŕdavých úradov. Ale ľudia dona Corleona chodili po uliciach s hlavou vysoko vztýčenou, s vreckami napchatými striebrom a papierovými bankovkami. Bez strachu, že prídu o miesto.
str. 190
Pred čítaním tejto knihy som nemal veľa hlbších poznatkov o mafii. No Mario Puzo zachytáva svet organizovaného zločinu tým najlepším spôsobom. Všetky tie machinácie, zvyky, spôsoby, atď., sú opísané úplne parádne. Vedeli ste napríklad, že keď človek dostane od znepriateleného mafiána-sicílčana rybu, znamená to, že niekto jeho blízky je už na dne oceána?
Ľudia mali problémy - a niektorí stále majú - uveriť, že Mario Puzo nebol členom žiadnej mafie, prípadne nemal so žiadnymi mafiánmi styky. Tak dobre mafiu opísal. Dokonca po nejakom čase s pobavením spomínal na situáciu, ktorá sa mu odohrala v čase nakrúcania filmovej adaptácie na nejakom večierku v Hollywoode: "Hostitelia mi predstavili pár podozrivých chlapov. Nik to nepovedal nahlas, ale vedel som, že toto sú ozajstní donovia a krstní otcovia. Rozprávali sa so mnou, chválili ma, aj keď ja som im prisahal, že som v skutočnosti nikdy živého mafiána nevidel. Oni sa usmievali, pokyvovali hlavami a jeden dokonca na mňa sprisahanecky žmurkol."
Štýl písania Maria Puza je bravúrny. Kniha rozpráva príbehy viacerých postáv, takže nie je tu len jedna dejová línia. Už sa veľa autorom stalo, že práve to skákanie z jednej dejovej línie na druhú bolo tým, čím knihu pokazili. Autor Krstného otca s tým nemal vôbec žiaden problém, páčilo sa mi ako to pekne dávkoval.
Ďalším plusom pre mňa bol taký jav, ktorý síce niektorí čitatelia nemajú radi, no mne stále ulahodí. Je to zakončovanie kapitol vetami typu: "to ešte netušil, že sa videli poslednýkrát". Podobne to robí Stephen King, ktorý patrí medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov. Ja mám také menšie spoilery rád, vôbec mi neprekážajú.
Ľudia mali problémy - a niektorí stále majú - uveriť, že Mario Puzo nebol členom žiadnej mafie, prípadne nemal so žiadnymi mafiánmi styky. Tak dobre mafiu opísal. Dokonca po nejakom čase s pobavením spomínal na situáciu, ktorá sa mu odohrala v čase nakrúcania filmovej adaptácie na nejakom večierku v Hollywoode: "Hostitelia mi predstavili pár podozrivých chlapov. Nik to nepovedal nahlas, ale vedel som, že toto sú ozajstní donovia a krstní otcovia. Rozprávali sa so mnou, chválili ma, aj keď ja som im prisahal, že som v skutočnosti nikdy živého mafiána nevidel. Oni sa usmievali, pokyvovali hlavami a jeden dokonca na mňa sprisahanecky žmurkol."
 |
| „Dám mu ponuku, ktorú nebude môcť odmietnuť.“ - známa hláška z Krstného otca, neskôr bola zvolená Americkým Filmových Inštitútom za druhú najlepšiu hlášku v dejinách |
Ďalším plusom pre mňa bol taký jav, ktorý síce niektorí čitatelia nemajú radi, no mne stále ulahodí. Je to zakončovanie kapitol vetami typu: "to ešte netušil, že sa videli poslednýkrát". Podobne to robí Stephen King, ktorý patrí medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov. Ja mám také menšie spoilery rád, vôbec mi neprekážajú.
 |
| Mario Puzo (vľavo) a Francis F. Coppola, režisér filmovej adaptácie |
Nie som veľký fanúšikov filmov, preto som ani Krstného otca nevidel pred čítaním knihy. Krstný otec sa zaraďuje medzi úplne najlepšie filmy. Ja som z neho až taký nadšený nebol. Videl som ho bezprostredne po dočítaní knihy. Veľmi ma to nebavilo, zdalo sa mi to také pomalé a dlhé (film má takmer 3 hodiny). Možno, keby bol medzi prečítaním knihy a pozretím filmu väčší časový úsek, tak by som mal z filmu lepšie dojmy.
Okrem samotnej dĺžky považujem za mínus aj obsadenie dona Corleona. Hral ho Marlon Brando, ktorý je síce skvelý herec, ale na dona sa mi proste nehodil. Nielen výzorom (neviem vám povedať prečo, ale pri čítaní som si ho predstavoval ako nášho dávneho prezidenta, Jozefa Tisa :-D), ale aj charakterom bol trochu iný ako ten knižný don. V knihe bol úplne pokojný a vyrovnaný, vo filme mi skôr prišiel mrzutý.
Takže knihu považujem za lepšiu ako film, čo ale nie je vôbec prekvapivé. No ani film nie je zlý, len mi nesadol.
Film má aj druhé a tretie pokračovanie, ktoré síce nemajú knižnú predlohu, avšak na ich scenároch sa podieľal Mario Puzo.
Ale späť ku knihe na záver.
Trochu som sa obával tejto recenzie, lebo ak je kniha úplne perfektná, recenzia sa mi píše ťažšie. Knihe vážne nemám čo vytknúť, čítanie som si naplno vychutnával, spríjemnila mi predposledný týždeň tohto nepodareného leta. Už sa teším, keď si z knižnice požičiam ďalšie kúsky od Maria Puza. Napríklad Sicílčan, Posledný don, či Rodina, v ktorej vystupujú moji obľúbení Borgiovci.
Odporúčam všetkými desiatimi.
moje hodnotenie: 10/10
Názov knihy: Krstný otec
Autor: Mario Puzo
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 1971
Prekladateľ: Taťjana Ruppeldtová
Počet strán: 400
ISBN: 80-222-0194-4 Štítky: klasika, mafia
Zaujímavosti:
ISBN: 80-222-0194-4 Štítky: klasika, mafia
Zaujímavosti:
- Krstný otec sa takmer behom jednej noci stal bestsellerom. Čitatelia nemohli uveriť, že Mario Puzo nemá žiadne styky s mafiou.
- V príbehu vystupuje spevák a herec Johny Fontane, ktorý sa nápadne podobá na Franka Sinatru. To sa nepáčilo samotnému Frankovi S., preto sa raz pohádal s Mariom Puzom, keď sa stretli v reštaurácii, a dokonca sa medzi nimi strhla aj šarvátka.
- V roku 2006 vyšla na námet Krstného otca počítačová hra a v roku 2009 jej pokračovanie. Režíser úspešného filmového spracovania sa ale na adresu hry vyjadril nepriaznivo: „Táto hra premenila film, na ktorom sme toľko pracovali, na nenáročný masaker - vraždi, lebo inak budeš zavraždený.“
- Mario Puzo zomrel 2. júla 1999, v deň, keď pred tridsaťjeden rokmi dopísal Krstného otca.
- Keď sa román Maria Puza objavil na knižných pultoch, autor zistil, že získal novú obec obdivovateľov. Z tieňov ulíc sa zrazu začali vynárať hrmotní chlapi ovešaní zlatom, ktorí ho potliapkávali po ramene a jeho dlhy z hazardných hier v Las Vegas záhadne zmizli.
P.S.: za zaujímavosti vďačím stránkam databazeknih.cz a csfd.cz, kde nájdete mnoho ďalších zaujímavých pikošiek
Krstny otec je jedna z mojich najoblubenejsich knih! Od Maria Puza odporucam este urcite aj knihu Posledny don ,-)
OdpovedaťOdstrániťVďaka za odporúčanie. Posledný don je na mojom zozname to-read.. Aj Sicílčan vyzerá dobre. Čítala si? :-)
OdstrániťSicilcana nie, toho som necitala ale raz sa k nemu urcite dostanem, kamos ma vsetky knihy od Puza tak mu pojdem pokukat kniznicu :-)
Odstrániť