Jozef Karika - Tma [RECENZIA]

Televízny scenárista odchádza na osamelú horskú chatu v Malej Fatre. Chce si oddýchnuť od hektickej práce aj napätého manželstva a vychutnať si pokojnú zimnú atmosféru. Zrazu sa však prihodí čosi nečakané a pobyt sa zmení na desivú nočnú moru. Chata sa stáva väzením, hoci dvere nie sú zamknuté. Začína sa zúfalý boj o prežitie.

   Jozefa Kariku som mal skutočne rád. Teda nikdy som od neho žiadnu knihu nečítal, no jeho verejné statusy na Facebooku, jeho videa, ale aj jeho webstránku, som sledoval pomerne dlho. Naozaj som sa potešil, keď vyšiel jeho prvý horor Strach, aj keď som sa k nemu nakoniec nedostal. A tiež som bol veľmi rád, keď som z jeho statusov vytušil, že píše ďalší horor. A dokonca minimalistický. Jedna postava, jedna miestnosť a nekonečná hrôza. Fíha. Ale prečo sa vyjadrujem v minulom čase? Pretože som sa konečne dostal k nejakej jeho knihe. A rovno k tej najnovšej. Len neviem, či to nebola chyba.

   Na základe mnohých pozitívnych recenzií som čakal, že sa dočkám kvalitného hororu, ktorý dokáže, že aj slovenský autor môže vyprodukovať niečo... no, aspoň čitateľné. Ale asi som čakal toho priveľa, pretože moje sklamanie bolo neskutočné. 

   Podľa môjho názoru, dobrá kniha stojí na dvoch pilieroch - na postavách a na rozprávačskom talente autora. Žiaľ, Tma bola pre mňa sklamaním v oboch ohľadoch. 

   Protagonista knihy, ktorého meno ani nepoznám, ma vôbec nechytil. Od začiatku mi liezol na nervy, z jeho neúspechov som sa tešil a jeho osud mi bol úplne ľahostajný. A je celkom smutné, keď jediná postava v knihe je takto otravná, no nie?

Načúval som vŕzganiu stromov, hvízdaniu vetra aj šuchotu snehových zrniek kĺžucich po námraze. Chlad všetko priostrí. V lete možno zažiješ prchavé lásky a vzplanutia, ale naozaj dôležité veci sa odohrávajú v zime. Čo neprežilo aspoň jednu poriadnu zimu, akoby nebolo. Týka sa to všetkého.

   A čo sa týka druhého pilieru, tu je moje rozčarovanie dvojnásobne. Na martinuse som sa dočítal, že Jozef Karika má jedinečný talent na vybudovanie mrazivej atmosféry, ktorá sa snúbi s rozprávačským majstrovstvom. Už pred čítaním som mal o tomto vyjadrení aké-také pochyby, no po skúsenosťami s knihou Tma, mi príde tento výrok až smiešny. Rovnako ako aj hlavná postava, tak aj autorov štýl rozprávania mi prišiel otravný. Neviem na čo sa to chcelo podobať, no využívanie jednovetových odsekov bolo s týmto rozprávačským talentom veľmi nevhodné. Celé to bolo také rozhádzané a mne osobne sa to čítalo zle.

   To však nie je jediné, čo mi vadilo. Okrem toho tu sú aj:

  - Vulgarizmy. S vulgarizmami nemám problém, ak sú využívané primerane. Tu boli vulgarizmy veľmi často a na neadekvátnych miestách. Nazývať rozsypané zápalky malými kurvami je nevhodné. A to, že sa v knihe nespočetnekrát vyskytuje veta Tak už si spokojný, ty kokot?, tiež nikoho neohromí.

   - Anglické výrazy. Kniha je rýdzo slovenská a ani sa v nej nevyskytujú žiadne postavy, ktoré by mali angličtinu za materský jazyk. Za takýchto podmienok je pre mňa zbytočné využívanie anglických výrazov neprijateľné. Bulšit, face off, bye-bye. Prečo by toto nemohlo byť po slovensky?

   - Značky. Veľa, veľa, veľa ich tu bolo. Aj tu platí, že mi nevadia, ak sú využívané primerane. Tu však neboli. Neviem prečo autor pokladal za dôležité napísať značku matracov, na ktorých postava spávala. Otras. 

   Neviem, či sa vôbec oplatí písať o hororovej stránke tejto knihy. Koniec koncov, keď sa pozriem na spracovanie inak zaujímavej témy, na postavy, na autorov štýl, musím povedať, že to predsa hororom bolo. Len ťažko si dokážem predstaviť čitateľa, ktorého by Tma mohla vystrašiť. Jediná scéna, pri ktorej mi behal mráz po chrbte, bola tá, kde bol chlap v žltej vetrovke. Avšak trvalo to asi dve strany a potom už o ňom nebolo ani jedinej zmienky.
   Tak už si spokojný, ty kokot? Áno, už som. A dúfam, že sa s týmto pseudohororom už tak skoro nestretnem.

moje hodnotenie: 18%

---

Jozef Karika - TMA

Nehanebne vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2015. Počet strán 232.