sobota, 20. júna 2015

Andy Weir - Marťan [RECENZIA]

Len pred pár dňami sa Mark Watney zapísal do dejín ako jeden z prvých ľudí na Marse, no teraz si je istý, že bude aj prvým človekom, ktorý na ňom zomrie. Spočiatku úspešná misia na Marse sa musí predčasne ukončiť pre piesočnú búrku, ktorá ohrozuje životy posádky. Mark pri nej takmer zahynie, a keď sa preberie, nachádza sa v úplne neočakávanej situácii. Je sám. Sám na celej planéte, ktorá sa ho navyše snaží zabiť. No Mark sa nevzdáva a vďaka svojej vynaliezavosti, technickým schopnostiam a zarytému odhodlaniu vytrvalo bojuje s jednou prekážkou po druhej. Vystačí mu silná vôľa a hlboké znalosti na to, aby prekonal neprekonateľné?
   Po tejto knihe som zatúžil hneď, čo som ju spoznal. A musím uznať, že niečo také sa mi často nestáva. Zaujala ma anotácia, zaujala ma obálka, zaujala ma prvá veta v knihe (Som v riti.) a ešte aj tie skvelé hodnotenia! Netrvalo mi dlho, aby som pochopil, že držím v rukách veľmi dobrú knihu.
Prebral ma kyslíkový poplach skafandra - vytrvalé otravné pípanie, ktoré ma nakoniec vytiahlo z hlbokého spánku a z ešte hlbšej túžby, aby som už, kurva, zomrel.
   Mal som mierne obavy, že ma to nebude baviť, keďže rozhodne nie som fanúšikom sci-fi. No nakoniec som si mohol pokojne vydýchnuť, pretože tam nepobehovali žiadni zelení marťankovia, ľudia necestovali rýchlosťou svetla a už vôbec necestovali v čase a dokonca to ani nebolo z ďalekej budúcnosti. Takže čo sa toho týka, som nadmieru spokojný a môžem knihu vrelo odporúčať aj tým, ktorí sci-fi veľmi nemusia. A aj keď sa v science fiction veľmi neorientujem, dovolím si tvrdiť, že táto kniha nie je priam typickým príkladom svojho žánru, ale ja osobne by som ju skôr zaraďoval medzi dobrodružné knihy.
   Pri čítaní som premýšľal, či nie je autor náhodou tiež zamestnancom NASA alebo sa nepohybuje v tých kruhoch, no po malom googlení som zistil, že kozmonautika je len jeho záľubou od tínedžerských rokov. A musím teda povedať, že sa v nej vyzná pekne dobre. Prečo to vlastne spomínam? Pretože Mark Watney je priam génius. Chyba mu kyslík? Vyrobí si ho. Chyby mu voda? Aj tú si vyrobí cez komplikované chemické procesy. Chce pestovať zemiaky na Marse, teda jednej veľkej mrazivej púšti bez vzduchu? Žiaden problém. Mark Watney bol do vesmíru vyslaný ako botanik a strojný inžinier, takže celú knihu sprevádzajú rôzne technické opisy, ktoré môžu niekoho nudiť. Mňa celkom bavili, pretože aj keď som netušil ako sa dá vyrobiť voda, Mark mi to pekne a zrozumiteľne vysvetlil. No musím povedať, že po tristo stranách mi to všetko už začalo mierne liezť na nervy.    
Takže toto je moja momentálna situácia. Uviazol som na Marse. Nemám sa ako spojiť s Hermesom ani so Zemou. Všetci si myslia, že som mŕtvy. Nachádzam sa v habe projektovanom na životnosť tridsaťjeden dní.
Ak zlyhá oxygenátor, zadusím sa. Ak sa pokazí recyklovanie vody, zomriem od smädu. Ak praskne stena habu, jednoducho explodujem. Ak sa nič z toho nestane, nakoniec mi dôjde jedlo a zomriem od hladu.
Takže áno. Som v riti.
   Okrem odborných znalostí nechýba Markovi ani zmysel pre humor a chuť do života. Neviem ako vy, ale ja by som sa v jeho situácii asi zrútil do nejakého šoku a nedožil sa ani dvoch dní. Nieto, aby som ešte mal chuť vtipkovať a svoj stav brať odľahčene (veď čo sa má stať, to sa stane, no nie? no nie!). Ale keďže je hlavným protagonistom Mark Watney a nie ja, čitateľ sa môže pri čítaní jeho denných záznamov pobaviť a možno aj zasmiať. Napríklad, zdalo sa mu zložité písať "killowatthodiny na jeden sol", a tak ich nazval nindžapirátmi. Aj vďaka takýmto jeho humorným vsuvkám sa kniha číta pomerne ľahko a strany len tak utekajú. Okrem toho dej ožíva aj vďaka striedaniu dejových línii. Ak nečítame Markov denník, tak sa dostávame k ľuďom v NASA dole na Zemi, či ku zvyšku (zachránenej) posádky na vesmírnej lodi Hermes.
   Nie je toho veľa, čo by som knihe mohol vyčítať. Snáď by som už len rád spomenul mierne priamočiary dej, ktorý trochu uberal na zážitku. Keď Mark bojoval na 60. strane o svoj život, bolo mi jasné, že sa z toho nejak vymotá. Veď čo by sa dialo ešte zvyšných 350 strán? Koniec som predvídal už skoro, no aj napriek tomu som bol posledných päťdesiat strán fakt vo veľkom napätí, že čo sa vlastne stane.
    Takže koniec koncov musím uznať, že aj napriek malým muchám, toto bola jedna z najlepších noviniek, ktoré som poslednú dobu čítal. Odporúčam snáď všetkým. Z tejto knihy si odnesiem veľa a na niektoré momenty snáď nezabudnem. Hlavne, keď som sa zamýšľal, že prečo vlastne celej planéte záleží na záchrane Marka Watneyho a vtom mi znenazdajky sám poskytol krásnu odpoveď:
Spravili to aj preto, lebo každá ľudská bytosť má v sebe zakódovaný základný inštinkt, ktorý ju núti pomáhať druhým. Niekedy to možno  tak nevyzerá, ale je to pravda.
Ak sa v horách stratí turista, ľudia zorganizujú pátranie. Ak dôjde k vlakovému nešťastiu, stoja v rade na darovanie krvi. Ak zemetrasenie zrovná mesto so zemou, z celého sveta tam pošlú humanitárnu pomoc. Je to tak fundamentálne ľudské, že sa to prejavuje vo všetkých civilizáciách bez výnimky. Áno, nájdu sa debili, ktorým je to jedno, ale nekonečne ich prevyšujú počty tých, ktorým záleží na druhých ľuďoch. 

moje hodnotenie: 75%

Andy Weir - MARŤAN
Z anglického originálu The Martian, vydaného v roku 2012, preložil Patrick Frank. V slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2014. Počet strán 408.

2 komentáre:

  1. Já tu knihu prostě zbožňuji :) Pěkná recenze. Ale cesta na Mars je v dnešní době vážně ještě hodně velké sci-fi :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja som počul, že by sa v 20. rokoch tohto storočia malo začať osídľovanie Marsu prvými ľuďmi... takže možno sa čo nevidieť sci-fi stane realitou. :D Teda je to zatiaľ vo hviezdach, no bolo by to pekné. :)

      Odstrániť