pondelok 30. decembra 2013

Floridská exotika (Stephen King - Duma Key)


   Kniha je o úspešnom a bohatom staviteľovi. Ten staviteľ sa volá Edgar Freemantle a mal ideálny život – milujúcu manželku, dve krásne dcéry, na účte milióny, plné zdravie. Všetko to platilo až do jedného dňa, keď sa na stavbe stala nehoda. Prišiel o ruku a sčasti si zmrzačil celú pravú časť tela. Prejavili sa aj poškodenia mozgu, a to tak, že začal byť vulgárny, škrtil manželku, a často menil slova za nesprávne. Liečba sa dala vydržať až do chvíle, keď ho žena opustila. Potom začínal mať samovražedné myšlienky, no jeho terapeut Kamen mu odporučil aspoň na rok utiecť niekde preč od reality. Vybral si ostrov Duma Key.

   Na ostrove sa spriatelí so všetkými obyvateľmi (až tak veľa ich nie je). S veľmi príjemnou, ale chorou starenkou, ktorá je mimochodom aj strašne bohatá a vlastní celý ostrov. A s jej opatrovateľom Wiremanom, ktorý je sám o sebe veľmi zaujímavý človek.
   Okrem toho objavuje svoj skrytý talent - maľovanie. A ide mu to až tak, že pri pohľad na jeho obrazy všetci strácajú dych.
   Lenže to by nebol Stephen King, keby Edgarovi dožičil pokojný život na exotickom floridskom ostrovčeku bez nejakých problém, komplikácii, dobrodružstiev a všelijakých hrôz. Ale o tom sa už dočítate v knihe. :-)
   Kniha je napísaná s veľkou dávkou ľahkosti. Dej pekne plynie, miestami som sa poriadne nasmial, miestami mi behal mráz po chrbte, a ani sa nenazdáte a zistíte, že už vám ubehlo niekoľko stoviek strán. Ako pozerám na internete, tak pre niektorých bola kniha aj nudná, no ja som sa nenudil vôbec, ja som si to užíval. Vlastne prvých 400 - 450 strán je také ticho pred búrkou a potom to všetko vybuchne a dej rapídne naberie na rýchlosti. Začnú sa diať šialené veci, začnete sa naozaj báť a pri niektorých pasážach som asi mal sánku dokorán. Veľmi sa mi to páčilo.

   Príbeh obsahuje aj vedľajšiu dejovú líniu, ktorá sa nachádza v krátkych medzikapitolách Ako namaľovať obraz. Je tam opísané detstvo jednej vedľajšej postavy. Zo začiatku sa to vôbec nezdá, ale neskôr začne dopĺňať hlavnú dejovú líniu a približovať veci, ktoré by sme inak možno nepochopili. Mňa osobne tieto medzikapitoly desili.
   Čo sa týka postáv, nemám autorovi čo vytknúť. V celej knihe vystupuje iba zopár ľudí a kniha je hrubá, takže bolo na vypestovanie charakteru dosť času a autor ho aj perfektne využil. Všetci mali svoj charakter, svoje vlastnosti, typickú reč (tá španielčina sa mi tam veľmi páčila). No proste boli tieto knižné postavy živé. Mal som pocit akoby to boli moji starí známi, ktorých skutočne odniekiaľ poznám.
   Na záver by som to zhrnul tak, že mám veľmi rád knihy, ktoré King napísal v tomto tisícročí. Nehovorím, že tie predošlé sú zlé, to vôbec nie, ale tieto sú moje srdcovky. To platí aj o knihe Duma Key. Hneď som si ju obľúbil a určite sa zaradí medzi moje najobľúbenejšie knihy od tohto autora.

moje hodnotenie: 10 / 10

Ako bonus pripájam moje najobľúbenejšie citáty z tejto knihy:
   Napokon sa naše trápenia vždy obnosia.
   Pravda je v detailoch.
   Boh nás trestá za to, čo si nevieme predstaviť.
   Bolesť je najväčšia sila lásky.
   Keď ide o pamäť, všetci máme preťaženú palubu.
   Uži si deň a nech si deň užije teba.
   Ľudia tak často klamú sami sebe, že by sa tým mohli živiť.
   Život je ako piatkový diel seriálu. Dáva ilúziu, že sa všetko pekne uzavrie, a potom sa v pondelok zase začne odohrávať všetko to staré a hnusné.
   Žena potrebuje muža ako ryba bicykel.
   Boh nenávidí zbabelcov.

2 komentáre:

  1. King je také můj nejoblíbenější spisovatel, k této knize jsem se sice ještě nedostala, ale určitě ji brzo přečtu. :-) Momentálně se chystám na Dallas 63.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to som rád, že sem zablúdil niekto, kto má tiež rád Kinga. :-) Určite si Dumu Key raz prečítaj, vraj je aj český preklad veľmi dobrý. Knihu 22.11.1963 som čítal takmer rok (za čo sa hanbím) a ani netuším prečo, ale bola to dobrá kniha.

      Odstrániť