Príbeh nás zavedie do tridsiatych rokov minulého storočia, do amerického mestečka Maycomb v štáte Alabama. V krajine zúri hospodárska kríza, no malé dievčatko Jean Louise, prezývanú Scout, a jej staršieho brata Jema, trápia iné problémy. Leto si krátia vymýšľaním rôznych hier a s kamarátom Dillom sa snažia vylákať von záhadného suseda, o ktorom tradujú rôzne legendy. Ich životmi otrasie až súdny proces, v ktorom ich otec Atticus zasadne na miesto obhajoby. Obvinený je černoch zo znásilnenia belošky. Atticus považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť, no v malom mestečku, plnom predsudkov a rasovej nenávisti, to je priam márny boj.
Keď som sa dozvedel niečo bližšie o tejto knihe, hneď som si ju zaradil na svoj must-read list. Bol som trochu sklamaný, že hlavnou témou je rasizmus. Pre mňa, teda pre chlapca, ktorý sa s človekom inej rasy stretne raz za niekoľko mesiacov, sa táto téma vždy zdala menej zaujímavá. Rasizmus však nie je jedinou témou tejto knihy. Až pri čítaní som si uvedomil, že kniha nie je len o rasovej rovnosti, ale o tom, aké je dôležité pochopiť ľudí okolo nás, rešpektovať ich a predtým, než im začneme odporovať, skúsiť sa pozrieť na vec aj z ich strany.
Nikdy nikoho naozaj nepochopíš, kým neuvážiš vec z jeho hľadiska... Kým nevlezieš do jeho kože a nechodíš v nej.
Harper Lee v roku 1961 |
Možno sa niekomu zdá, že postava Attica Fincha je tak trochu idealizovaná, no ja verím, že existujú ľudia ako on a samozrejme, aj ja by som rád takým bol. Čitateľ si z tejto knihy mnoho odnesie a ja som si toho najviac odniesol práve od Attica. Medzi moje obľúbené myšlienky jednoznačne patrí aj táto:
Odvaha je: pustiť sa do boja, aj keď vopred vieš, že je porazený, a jednako vytrvať v tom boji až do konca. Zriedka zvíťazíš, ale niekedy sa ti to podarí.
Nezabíjajte vtáčika obsahuje okrem krásnych myšlienok aj zaujímavý dej. Pri čítaní zažijete nemálo emócii. Šťastie, smútok, zadosťučinenie, sklamanie. Dokonca aj strach z tajomného Bu Radleyho, o ktorom sa v susedstve šírilo množstvo krvavých aj nekrvavých legiend. A určite nechýba ani napätie a niekoľko dejových zvratov.
Je kniha aj po polstoročí aktuálna? Rozhodne je. Aj keď žijem v inej dobe a v inej časti sveta, donútila ma zamyslieť sa nad životom, nad ľuďmi, nad správaním. Záleží na čitateľovi, koľko si z nej odnesie, no čerpať sa dá naozaj veľa. Snáď ani neexistuje človek, ktorému by som ju neodporúčal.
Nepochopiteľné je len to, že v našich končinách toto dielo nie je veľmi známe. Aj keď sa vo svete predalo cez 40 miliónov výtlačkov a autorka dostala za knihu Pulitzerovu cenu, u nás jediné vydanie vyšlo v roku 1968 a je takmer nezohnateľné. No s radosťou môžem povedať, že vo februári vychádza krásne nové vydanie vo vydavateľstve Ikar a mesiac nato by malo vyjsť aj dlho očakávané pokračovanie Go Set a Watchman (Postav hliadku).
Nezabíjajte vtáčika bola dlho jedinou knihou Harper Lee, no tá sa rozhodla po rokoch vydať sequel Go Set a Watchman. Zaujímavosťou je, že tento sequel mala napísaný skôr ako samotné To Kill a Mockingbird.
moje hodnotenie: 97%
Harper Lee - NEZABÍJAJTE VTÁČIKA
Z anglického originálu To Kill a Mockingbird, vydaného v roku 1960, preložil Štefan Kýška. V slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Mladé letá v roku 1968. Počet strán 302.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára