sobota 27. septembra 2014

V zajatí postele (Stephen King - Geraldova hra)


Román Geraldova hra zachytáva príbeh Jessie Burlinghamovej, ktorá sa spolu s manželom Geraldom vyberie za sexuálnymi radovánkami k letnému domu pri jazere. Gerald ju s putami pripútava k posteli, lenže po tom, ako to urobí, dostane infarkt a umrie. Nemôžem nepodotknúť, že práve nie je sezóna, takže v okolí niekoľkých kilometrov sa nenachádza žiadna ďalšia živá duša, ktorá by jej mohla pomôcť. A tak Jessie ostáva v zajatí svojej postele. Spoločnosť jej robia len jej vlastní démoni.
Neviem ako sú na tom ostatní, ale ja delím tvorbu Stephena Kinga na dva druhy. Prvý druh tvoria knihy, ktoré vás od začiatku až po koniec udržiavajú v napätí a čítanie vám zbehne naozaj rýchlo. Medzi tie knihy patrí napríklad stará dobrá Carrie, Mizéria, Prekliatie Salemu, či z tých novších je to Joyland. A druhý typ tvoria knihy, ktoré sa zameriavajú skôr na duševnú stránku postáv a hororové prvky sú orientované na psychiku (takže žiadne príšery). Tieto knihy sú väčšinou zdĺhavejšie, a preto sa nájdu ľudia, ktorí ich považujú za nudné (ja medzi nich určite nepatrím). A k tomuto typu väčšinou zaraďujem knihy ako je Príbeh vdovy Lisey (ktorý totálne milujem), Duma Key,  ale aj Geraldova hra.
Stephen King v tejto knihe opäť dokazuje, že je majster v tom, čo robí. Celých 276 strán sa točí iba okolo Jessie a keďže je pripútaná k posteli, tak sa takmer všetko odohráva na jednom mieste. Ale dokáže autor napísať príbeh, ktorý je len z pohľadu jednej postavy a odohráva sa na jednom mieste, bez toho, aby čitateľov nudil? Áno, Stephen King to dokáže a opäť ukazuje svoj rozprávačský talent, ktorý jeho verní čitatelia veľmi dobre poznajú.
Príbeh oživujú aj krátke retrospektívne pohľady do Jessinho detstva. Tie sú celkom zaujímavé, keďže ako dvanásťročná zažila niečo, čo by nejednu povahu vyviedlo z miery.


Priznám sa, že aj keď čítam horory, som bojko. Keď sa v knihe zjavil záhadný muž stojaci v tieni, vážne mi nebolo jedno, že som doma sám, je ticho a vonku už poriadna tma. Vlastne čitateľ sa až na úplnom konci knihy dozvie, či ten muž bol skutočný, alebo len výplodom Jessinej mysle, takže on je takým strašidlom počas celej knihy. Vlastne aj z toho dôvodu som čítal knihu dlhšie, lebo stále som si vyhradil večer čas na čítanie knihy, no po pár stranách som to radšej odložil. :-D
Neodpadávam pri pohľade na krv, nevyvraciam obsah žalúdka pri niečom nechutnom, no pri čítaní tejto knihy mi vážne prišlo zle, a tak som si musel robiť prestávky. Ale ako čítam recenzie, tak som nebol sám. Doteraz má svrbí zápästie (tí, čo to už čítali, ma určite pochopia).
Nemyslela si však, že sa jej to podarí. Príčina stála v kúte vedľa skrinky. Niekto tam bol. Nebola to halucinácia, nebola to kombinácia poskakujúcich tieňov a predstavivosti, nebol to pozostatok sna, fantóm, ktorého by letmo zazrela v zemi nikoho, čo sa rozprestiera medzi spánkom a bdením. Bol to
(netvor, je to netvor, strašidlo, čo ma prišlo zožrať)
človek, nie netvor, stál tam nehybne a uprene na ňu hľadel, zatiaľ čo vietor mocne dul, v dome praskalo a tiene tancovali na čudnej, spola skrytej tvári.
Komu knihu odporúčam? Jednoznačne ľuďom, ktorí si potrpia na kvalitné horory a nepotrebujú všade striekajúcu krv, rozbíjanie lebiek, atď..
Komu knihu neodporúčam? Čitateľom so slabšou povahou. Čitateľom, ktorí potrebujú akciu od prvej až do poslednej strany. Asi ani čitateľom, ktorí nemajú vôbec žiadne skúsenosti s Kingom.
Som veľmi rád, že som si knihu napokon prečítal, aj keď som sa jej z nepochopiteľných dôvodov nejaký ten čas stránil. Síce nebude patriť medzi moje najobľúbenejšie kingovky, ale aj tak je to veľmi dobrá kniha, ktorú sa oplatí prečítať.

moje hodnotenie: 75%

Stephen King 
GERALDOVA HRA 
Z anglického originálu Gerald's Game, vydaného vydavateľstvom Viking Penguin v USA v roku 1992, preložila Alica Lajdová. 
Vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2005 v edícii Knižnica bestsellerov Nového času. Počet strán 276.

6 komentárov:

  1. vyborna kniha :-) musim povedat ze prave taketo knihy od kinga, kde sa dej toci okolo jednej postavy a king rozobera jej psychiku mam od neho najradsej - ak si necitala odporucam este Dievca,co malo rado Toma Gordona :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dievča, čo malo rado Toma Gordona bola jedna z prvých kníh, čo som od Kinga čítal. Celkom dobrá kniha, no King má aj lepšie. :-)

      Odstrániť
  2. Pekná recenzia. :)
    Kinga som začala čítať asi pred rokom a zbierala som aspoň niekoľko jeho knižiek. Najviac som sa tešila na TO, ktoré bolo super, aj keď koniec mi prišiel veľmi divný. Z Kingovej tvorby ma viac bavia knihy zamerané na psychickú stránku, lebo ma to dokáže poriadne vystrašiť. Geraldova hra spolu s Mizériou sú pre mňa TOP. A pri čítaní Geraldovej hry mi nebolo všetko jedno. Niektoré scény boli vážne odporné. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To patrí medzi moje najobľúbenejšie. Miestami to síce bolo divné, no aj tak to patrí medzi vrcholy hororového žánru. :)
      Čítala si Príbeh vdovy Lisey? Ten čitatelia buď preklínajú kvôli toľkým myšlienkovým pochodom Lisey, ale niektorí (ako napríklad ja) ju úplne milujú. Dokonca aj King povedal, že spomedzi všetkých svojich kníh má najradšej Príbeh vdovy Lisey. :)

      Odstrániť
  3. Od Kinga som čítala snáď len román Zelená míle a novely Čtyři roční doby. Mala som doma i Geraldovu hru, ale to ma tak strašne moc nebavilo, že som to nedočítala, hoci ma zaujímalo, ako to nakoniec dopadne. Od piatku majú na ibux,sk Joyland v akci za 2,90 €, tak ešte popremýšľam, či dám Kingovi ďalšiu šancu. A možno sa vrátim aj k Geraldovej hre, predsa len odvtedy uplynulo mnoho rokov a môj čitateľský vkus sa zmenil. Podľa tvojej recenzie to totiž nevyzerá tak zle, ako som si vtedy myslela, a asi stačí len prejsť tým začiatkom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joyland je veľmi dobrá kniha, no nič svetoborné. Ak chceš dobrú oddychovku na jeden večer, tak Joyland bude úplne vhodný.
      Ja som Geraldovu začal predtým už dvakrát čítať, no nikdy som to nedočítal. Teraz som sa premohol a som rád. Síce ešte nejakých 50 strán potom pred koncom bolo trochu slabších, no ten koniec bol taký skvelý, že som Kingovi tú zriedkavú nezaujímavosť tam odpustil. :-)

      Odstrániť